Keď ešte môj otec žil, dostala som od neho niekoľko rád do života. Len tak medzi rečou. Alebo dvoma lyžicami polievky. Také tie dedinské skúsenosti, ktoré dal život.
Je to už veľmi dlho, čo tu otec nie je a ja si vždy, keď kupujem pivo na neho spomeniem.
No, je to divné, sám moc pivo nepíjal a domov sa asi ani nekupovalo. Len keď sa chystali nejaké veľké roboty. Pre majstrov. Keď náhodou bolo treba, tak sa utekalo s konvičkou do krčmy. Na čapované.
Raz mi ale povedal - keď budeš mať chuť na pivo, nikdy si nekúp jedno. Lebo keď kupuješ iba jedno, hneď všetci vedia, že to iba pre seba kupuješ. Ale keď kúpiš dve, tak to je také normálne. To proste nesieš niekomu, kto je doma.